Klub ochrancov zelene
Odporúčania k plánovanému výrubu drevín v nemocničnom lesoparku
Vzhľadom na doterajšie vedecké poznatky o výskyte vtáctva v biotope lesoparkov, parkov a sadov, navrhujeme:
A) posúdiť environmentálne dopady stavebného zámeru a plánovaného výrubu v rozsahu 1500 drevín na ploche 35 tis. m2, a
B) uskutočniť komplexný ornitologický prieskum vegetácie, nakoľko jej odstránením dôjde k nenávratnej strate hniezdísk zákonom chránených živočíchov (vtákov aj netopierov).
Uvedené plochy zelene predstavujú v narušenej krajinnej matrici hodnotné ostrovy či oázy s vysokou koncentráciou fauny a to v zmysle tzv. teórie ostrovnej biogeografie. V týchto „ostrovoch“ dosahujú hniezdne spoločenstvá vtákov, v dôsledku „ostrovného efektu“, výnimočne vysokú hustotu osídlenia (podobne ako na ostrovoch na mori). Dokazujú to záznamy rekordne vysokej denzity hniezdičov (napr. zelienky obyčajnej, kanárika poľného, drozda čierneho a penice čiernohlavej) práve z tohto typu mestskej zelene. Parková či lesoparková zeleň je často osídlená aj mimoriadne vzácnymi a ohrozenými druhmi vtákov, či už je to žlna sivá, penica jarabá, kavka tmavá, výrik lesný, ďateľ hnedkavý, alebo sokol lastovičiar a vlha obyčajná.
Zachovanie podobných zelených plôch má obrovský význam aj z hľadiska ekonomického potenciálu tzv. ekosystémových služieb, ktoré sú z dlhodobého hľadiska pre každú samosprávu rentabilnejšie ako jednorazový predaj pozemku či sanácia drevín. Okrem oceniteľných psychohygienických a terapeutických služieb, v kontexte ochrannej zóny nemocničného objektu, je nevyhnutné zvážiť aj prírodné hodnoty a ekostabilizačné funkcie lesoparku. Každá zeleň v mestskom prostredí ochladzuje prehriate betónové plochy, zachytáva prach a hluk, mimo iné, vytvára tieň pacientom, ktorí sa v nemocničnom areály regenerujú. Stavebný ruch v blízkosti nemocničného objektu je, v tomto kontexte, samozrejme neprípustným faktorom ohrozujúcim zdravie hospitalizovaných pacientov. V neposlednom rade sú prírodné plochy tohto typu a rozsahu významnou súčasťou rekreačných zón a centier cestovného ruchu. Môžu byť zdrojom príjmov z prírodného a poznávacieho turizmu. Obnova takejto zelenej plochy, v súčasnej kvalite, trvá stovky rokov, preto je nevyhnutné citlivo a v širšom kontexte zvážiť všetky ekonomické a environmentálne dopady.
Mgr. Radovan Jambor, PhD.
ORNIS s.r.o., Halalovka 2392/20, 911 08 Trenčín
Prihlásiť