Klub ochrancov zelene
Kvári ma tento problém ako otlak v tesnej topánke, v ktorej musím prejsť ešte nevedno akú dlhú cestu. Trúchlim nad myslením niektorých ľudí, o to viac, keď sú medzi nimi moji blízki. Smútim nad ich vnímaním sveta, ktorý máme vraj právo prispôsobovať svojim požiadavkám. Je viac podnetov pre môj smútok a jedným z nich je nemilosť pána tvorstva, do ktorej sa neopodstatnene dostala tá, ktorú mám potrebu čím ďalej, tým viac hájiť.
Štíhla a elegantná, s okúzľujúcou belavou pokožkou a zlatistými jemnými vlasmi, spustenými takmer až k zemi. Napriek svojej výraznej kráse a atraktivite, je skromná a dokáže žiť i v nehostinných a drsných podmienkach. Svoje čaro a pôvab si uchováva i v ťažkých pomeroch. Moja nežná kráľovná stromov – Breza. Strom mladosti a plodnosti. Právom sa o nej nielen v básni vravelo, že je najkrajšia v chotári, zlatistým svitom mesačných lúčov pobozkaná. Bohužiaľ, väčšina sa na tento prenádherný strom nepozerá očami poeta, ale pohľadom zbedačeného trpiteľa, ktorý pod jej vplyvom vedie neplnohodnotný život. Strom môže za jeho alergiu a podlomené zdravie. Na strome sa zdržuje množstvo nechutného hmyzu a sedávajú na ňom drzé vtáky, ktoré sa bez okolkov vyšpinia i na trpiteľovo auto. Okrem toho samotný strom obťažuje špinou, ktorú neustále produkuje spadaným lístím a kvetom. Ohrozuje jeho drahocenný a ťažko nadobudnutý majetok, dokonca mu narúša spánok a pri vetriskách vraj zlovestne hrozí svojimi konármi priamo pred jeho oknami. Sú to skutky, ktoré trpiteľ neodpúšťa a nemilosrdne trestá trestom najvyšším – výrubom. Nedá sa prehliadnuť, že trpiteľ trestá často a bez milosti. Uľavuje sa mu až pri pohľade na uvoľnené miesto, na ktorom predtým desaťročia rástla hrozba pre jeho zdravie a majetok. Zronená a bezbranná, nespravodlivo odsúdená.
Viem, že alergie vedia ľuďom poriadne skomplikovať život, no rovnako viem, že výrubom stromov, sa porucha imunity u nikoho ešte nevyriešila. Dovolím si tvrdiť, že mnoho vyrúbaných briez stratilo šancu dotýkať sa neba nie preto, že by v skutočnosti niekomu ublížili na zdraví, či ohrozili niečí majetok, ale z netolerancie, straty trpezlivosti a neochoty z času načas vyčistiť priestory, kam dokážu lístky a ľahučké brezové kvietky, v podobe malých hviezdičiek, zaletieť. Viem o tom svoje, máme brezu blízko domu. Napadá mi otázka, k akým trestom by sme potom mali byť odsúdení my? Produkcia a dolet nášho odpadu má vesmírne rozmery, a to doslovne. A na naše zdravie má vplyv komplex civilizačných vplyvov, za ktoré žiadna z našich briez nezodpovedá.
Smutno hľadím, ako postupne ubúdajú z našich miest. Pozorujem, že už nik nemá odvahu zasadiť v meste čo i len jediný takýto „problémový“ strom. Mám obavy, že situácia sa dostane do takého štádia, že onedlho brezy v mestách budú vzácnym a ojedinelým zjavom.
Som nešťastná z pribúdajúcich trpiteľov. Zbieram silu vo vieru, že raz bude kráľovná stromov omilostená. Raz snáď ľudia pochopia, že nie strom je zdrojom ich trampôt, raz si možno spomenú i na jej liečivé účinky, na ktoré sa už dávno pozabudlo. Možno, by stačilo byť vnímavejší, aby sme pocítili jej pôsobnosť, ktorou pomáha zaháňať pesimizmus a zlepšuje náladu. Patrí medzi stromy s najväčším množstvom liečebného magnetizmu. Ak by sme prekonali svoje predsudky voči nej a dokázali ju s pokorou objať, odvďačila by sa nám dodaním novej inšpirácie, rozprúdením energie, zahnaním úzkosti, skľúčenosti a depresie. Ponáhľam sa dopísať tieto svoje myšlienky... Musím zájsť k našej belavej krásavici za domom. Budem asi potrebovať veľkú dávku jej pôsobenia.
A ešte na záver: podľa starovekej kultúry je breza stromom svetla. Bude musieť nastať tma, aby sme to krásne svetlo dokázali konečne vnímať?
Prihlásiť