Klub ochrancov zelene
Kvári ma tento problém ako otlak v tesnej topánke, v ktorej musím prejsť ešte nevedno akú dlhú cestu. Trúchlim nad myslením niektorých ľudí, o to viac, keď sú medzi nimi moji blízki. Smútim nad ich vnímaním sveta, ktorý máme vraj právo prispôsobovať svojim požiadavkám. Je viac podnetov pre môj smútok a jedným z nich je nemilosť pána tvorstva, do ktorej sa neopodstatnene dostala tá, ktorú mám potrebu čím ďalej, tým viac hájiť.
Štíhla a elegantná, s okúzľujúcou belavou pokožkou a zlatistými jemnými vlasmi, spustenými takmer až k zemi. Napriek svojej výraznej kráse a atraktivite, je skromná a dokáže žiť i v nehostinných a drsných podmienkach. Svoje čaro a pôvab si uchováva i v ťažkých pomeroch. Moja nežná kráľovná stromov – Breza. Strom mladosti a plodnosti. Právom sa o nej nielen v básni vravelo, že je najkrajšia v chotári, zlatistým svitom mesačných lúčov pobozkaná. Bohužiaľ, väčšina sa na tento prenádherný strom nepozerá očami poeta, ale pohľadom zbedačeného trpiteľa, ktorý pod jej vplyvom vedie neplnohodnotný život. Strom môže za jeho alergiu a podlomené zdravie. Na strome sa zdržuje množstvo nechutného hmyzu a sedávajú na ňom drzé vtáky, ktoré sa bez okolkov vyšpinia i na trpiteľovo auto. Okrem toho samotný strom obťažuje špinou, ktorú neustále produkuje spadaným lístím a kvetom. Ohrozuje jeho drahocenný a ťažko nadobudnutý majetok, dokonca mu narúša spánok a pri vetriskách vraj zlovestne hrozí svojimi konármi priamo pred jeho oknami. Sú to skutky, ktoré trpiteľ neodpúšťa a nemilosrdne trestá trestom najvyšším – výrubom. Nedá sa prehliadnuť, že trpiteľ trestá často a bez milosti. Uľavuje sa mu až pri pohľade na uvoľnené miesto, na ktorom predtým desaťročia rástla hrozba pre jeho zdravie a majetok. Zronená a bezbranná, nespravodlivo odsúdená.
Čítajte ďalej
V jedno jesenné popoludnie sme sa vybrali na vychádzku za mesto – z Kolónie, popri Paseckom potoku, proti jeho prúdu. Na prvý pohľad vychádzka fádna, pomedzi poľom a nevábnym potokom, bez atrakcií a romantiky.
Okrem toho, že sme sa chceli trochu vyluftovať, zaujímal nás najmä brehový porast. Predbežne si totiž mapujeme lokalitky, ktoré by mohli byť vhodné pre prípadnú výsadbu stromov. Na začiatku našej vychádzky sme si nemohli nevšimnúť neporiadok v potoku, ktorého pôvodcom sú s najväčšou pravdepodobnosťou majitelia garáží. Nemôžme prehliadnuť ani znovuvytvorenú skládku odpadov, ktorá tu, napriek opakovanému čisteniu, neustále vyrastá ako nevykoreniteľná burina. Tak aspoň fotodokumentácia toho bordelu, pre orgány, príslušné v tejto veci konať.
Ale poďme ďalej, popri brehu, smerom k Rybkám. Brehový porast zo začiatku riedky, miestami takmer žiadny, občas nejaká jelša, vŕba, dokonca jabloň obťažkaná červenými jabĺčkami. Voda v zregulovanom potôčiku kalná, sivastá, na niektorých miestach stojatá. Až o kúsok ďalej sme pochopili príčinu jej vzhľadu – potok totiž obýva bobor. Pri prvých ohryzoch, ktoré sme našli nám bolo zrejmé, že toto miesto z nášho zoznamu lokalít vhodných pre výsadbu stromov môžeme vylúčiť. Napriek tomu sme kráčali ďalej, chceli sme zájsť k porastu, ktorý nás z diaľky lákal svojou mohutnosťou. Cestou sa ešte zastavujeme pri šípovom kríku. I keď nás rozčuľujú prichytávajúce sa tŕne, trháme zopár šípok na zimný čajík a keď už nie sú žiadne pekné šípky v bezpečnom dosahu, zaujatá svojimi doškriabanými rukami, zrazu zjačím od zľaknutia, následne potom, čo s typickým škrekom vyletel zo šáchoria - snáď dva metre odo mňa - vyplašený bažant. A vzápätí za ním druhý...
Čítajte ďalej
Nie je žiadnym tajomstvom, že KOZEL založili ľudia, ktorí pracujú v Komisii zelene pri MsÚ. Táto komisia, okrem iného, posudzuje spolu s pracovníčkou Oddelenia výstavby, životného prostredia a dopravy, oprávnenosť podnetov a žiadostí občanov o výrub stromov v meste. I keď tieto stránky majú a chcú informovať o činnosti združenia, mnohé naše postrehy a názory z Komisie sa nedajú striktne oddeliť len pre účely Komisie. A tak to bolo i v tomto prípade.
Jednalo sa o občiansky podnet pre výrub briez na Hviezdoslavovej ulici (číslo si nepamätám, no bol to ten prvý činžiak od mesta). Dôvodom žiadosti bolo to, že brezy znečisťujú okolie a drží sa v nich hmyz. Vybrali sme sa teda na miesto činu, kde nás už z diaľky vítali naše štyri „naničhodnice“. Miesto sme pozorne preskúmali, a ako máte možnosť vidieť na priložených fotografiách, autor podanej žiadosti mal skutočne pravdu. V okolí bolo naozaj plno špiny, ibaže žiadateľ zabudol uviesť, že brezy sú asi tuhé fajčiarky a zanechávajú pod sebou plno špakov. Alebo, že by to spôsobil ten hmyz?
Čítajte ďalej
Stromy sprevádzajú ľudí oddávna. Rástli na Zemi dávno pred tým, ako sa objavil prvý človek. Sú súčasťou nášho života viac, ako si to uvedomujeme. Stromy nás nepotrebujú, my potrebujeme stromy. Naši predkovia boli v spojení so stromami viac ako my dnes. Avšak tak ako prvých ľudí, aj nás stromy živia svojimi plodmi, poskytujú materiál na náradie, dávajú nám mnohé liečivé zložky. Stromy sú súčasťou všetkých náboženstiev, prenikli aj do nášho jazyka, rozprávok, porekadiel, názvov obcí. Zapustiť korene, mať rodokmeň, triasť sa ako osika, silný ako dub, smutný ako vŕba, strom života a mnoho ďalších slov a slovných spojení nám stromy zanechali. Stromy nás sprevádzajú po celý život od dreva kolísky až po drevo rakvy.
Strom to nie je iba drevo a kyslík. Aby som to preniesol do reči zrozumiteľnej človeku, jeden storočný buk v lese vykoná za svoj život prácu v hodnote asi 66.000€ ( okolo 20miliónov korún), to sú peniaze, ktoré by sme museli vynaložiť na protipovodňové a proti erózne opatrenia, na filtráciu pitnej vody od jedov, ktorú nám stromy v lese robia zadarmo. Poskytujú nám mnohé cenné služby, hoci za to nepožadujú žiadnu protihodnotu, iba miesto kde by mohli nerušene rásť.
Čítajte ďalej
Tak sa vo mne zasa raz prebudil pocit ľútosti, že nenaplním povestné Postav dom, zasaď strom, sploď syna... Neviem, každopádne pracujem na tom, aby som sa zmierila s tým, že v niektorých rodinách sa chlapci proste nerodia a vzhľadom k môjmu strednému veku mi už nič iné ako zmierenie ani nezostáva. Rovnako som na tom i s domom, pretože ani v tomto prípade, bohužiaľ, nezanechám po sebe hmatateľnú stopu, z úplne prozaických dôvodov, ktoré boli podobného charakteru ako pred ekonomickou krízou, tak i teraz, v čase jej trvania.
Už sa ma takmer zmocnil deprimujúco ohavný pocit menejcennosti, keď som si uvedomila, že jedno, z tohto úslovia predsa len dokážem po sebe zanechať, bez ohľadu na biologické hodiny, bez ohľadu na výšku mojich príjmov a bankového konta. Áno, zasadím strom. Ušľachtilá myšlienka s predstavou krásne sa vyvíjajúceho a časom mohutnejúceho stromu, (pod ktorým si možno budú lásku vyznávať ešte aj moje pra, pra, pra..., ) ma tak nadchla, že som sa rozhodla vysadiť nie jeden, ale hneď niekoľko stromov. Som rozhodnutá! Ešte tento víkend si zaobstarám stromčeky. Urobím si s rodinkou výlet do prírody a pár semenáčikov presadím do nášho mesta. A už aj viem kam! Hej, za našim sídliskom je na to miesto ako stvorené, povedľa strohej cesty, vedúcej k mestskému športovo – rekreačnému areálu. Až sa čudujem, prečo je toto miesto vlastne bez stromov?! Nevadí, ja to teraz zmením a svojim skvelým a verejne prospešným nápadom túto neprívetivú lokalitu povýšim na oázu pokoja.
Čítajte ďalej
Prihlásiť