Klub ochrancov zelene
Ohlas pani PhDr. Anny Držíkovej na brezy, ktoré boli na Námestí oslobodenia 16 v Senici začiatkom októbra 2012 neprehliadnuteľne a nešťastne orezané, (máme vyjadrenie uznávaného arboristu) spôsobil vlnu reakcií a názorov. Niekto by stromy nechal rásť do plnej krásy tak, ako to chce príroda, aby spríjemňovali naše životné prostredie a zmierňovali negatívne dopady ľudskej činnosti. Niekto by ich všetky najradšej vyrúbal – dôvodov pre tento zámer sa vždy nájde dosť. Ich opodstatnenosť vedie k dlhým diskusiám. Názory sa rôznia. Naše stanovisko sme uverejnili v Záhoráku dňa 29.10.2012.
Záhorák 29.10.2012 Smutné brezy...
Pravdu povediac, zvažovali sme, či vôbec reagovať na príspevky, uverejnené v Záhoráku dňa 22.10.2012, týkajúce sa odpovedí na článok „Smutné brezy“, v ktorom pani PhDr. Držíková prejavila svoju ľútosť nad hromadným a radikálnym orezaním stromov. Keďže sa ale v reakciách dosť často spomína naše združenie a komisia pre zeleň, v ktorej tiež pôsobíme, rozhodli sme sa, že k veci vydáme toto stanovisko. Niektoré uverejnené vyjadrenia totiž môžu spôsobiť precedens v starostlivosti o dreviny nie len v našom meste, ale vzhľadom k dosahu tohto periodika sa dotýkajú celého regiónu.
Ako je už známe, k žiadosti o výrub spomenutých briez sme sa postavili záporne a za svojim názorom si stojíme. Pravdou je aj skutočnosť, že by sme nikdy nesúhlasili s takým rozsiahlym zásahom do korún stromov a so spôsobom, akým bola redukcia korún vykonaná. Podľa nášho názoru, zákrok takéhoto rozsahu a pri tomto počte stromov už mali vykonať certifikovaní arboristi, ktorí majú potrebné vedomosti o optimálnom vedení rezov tak, aby sa strom so stresovou situáciou vyrovnal čo najlepšie, aby sa zminimalizovalo riziko hnilobných procesov a infekcií, ktoré v budúcnosti môžu ohroziť vitalitu drevín. Zároveň by estetická hodnota stromov zostala zachovaná v čo najväčšej možnej miere vzhľadom k zásahu. Napriek uvedenému veríme, že stromy sa so zákrokom budú vedieť vysporiadať. Z príspevku „Stanovisko občana bytovky“ je však zrejmé, že nie pre všetkých bude úspešná regenerácia briez dôvodom k radosti.
Tak, ako pri všetkých žiadostiach o výrub briez, aj tu sa na prvom mieste spomínajú alergie. Keď sa povie A treba povedať aj B. Alergia na brezy nie je príčina, ktorá sa dá odstrániť motorovou pílou, ale iba dôsledok ľudskej činnosti pri pachtení sa za „vysokou životnou úrovňou.“ Je to však téma na celú knihu, nie na krátky článok. Breza má tú smolu, že alergické reakcie, ktoré vyvoláva sú dosť medializované a verejnosti najznámejšie, hoci v období jej kvitnutia je ovzdušie nasýtené zmesou peľu najrôznejších druhov stromov a rastlín. Tretina našich obyvateľov má nejakú formu alergie – naozaj chceme rúbaním stromov riešiť problémy s poruchami imunity? V tom prípade by sme mohli týmto spôsobom postupne zlikvidovať všetku verejnú zeleň, nie len na Námestí oslobodenia 16 v Senici. Žiadostí na mestských a obecných úradoch je viac než dosť. Alergiu použijeme ako univerzálny dôvod, ktorý sa nájde v každej bytovke, v každej škole, na každom pracovisku, takže by sme mali akúkoľvek likvidáciu drevín dobre odôvodnenú, najmä, keď tento názor zastáva aj lekár. „Veď o tom písal aj v novinách!“ My však s takýmto postojom a riešením nesúhlasíme. Polinóza sa nevyhýba ani nám, vieme, ako človeku dokáže znepríjemniť život. Vieme však aj to, že žiadny výrub stromu nás alergie nezbaví.
Druhým spomenutým dôvodom, prečo sú brezy odsúdené v nemilosť, je znečisťovanie okolia. Aj toto je dôvod, ktorý sa dá všeobecne uplatniť pri každej žiadosti. Áno, zo stromov padá lístie, peľ, kvet, semená... Sú to prirodzené biologické procesy. Toto nie je, podľa nás, dôvod pre výrub zdravých stromov, ktoré majú v tak frekventovanej časti mesta veľmi významnú úlohu. Okrem produkcie kyslíka vytvárajú priaznivú mikroklímu, filtrujú a zvlhčujú vzduch, ktorý je zvlášť v dotknutej lokalite výdatne nasýtený exhalátmi, negatívne vplývajúcimi na zdravotný stav ľudí po celý rok. Na rozdiel od briez, spôsobujúcich prejavy alergie nie celoročne, ale len niekoľko týždňov v roku. Zaujímavý je jeden z výsledkov dlhoročného britského výskumu, ktorý dospel k záveru, že najväčší podiel detských alergií bol v tých častiach mesta, kde bol nedostatok stromovej zelene. Upchávanie kanalizačných vpustí lístím je problém každoročný a sezónny. Štandardne sa rieši pravidelným čistením vpustí. Prepadávanie kanalizačných vpustí tiež nemôžeme pripisovať stromom, ale v prvom rade vozidlám, ktoré cez ňu jazdia a v týchto miestach parkujú.
V treťom bode pisateľ spomenul, že hrozí pád stromu. Týmto rizikom by sme opätovne mohli argumentovať u takmer každého dospelého stromu. Rovnako, ako je pri každom aute riziko dopravnej nehody. Ešte asi nikomu nenapadlo z tohto dôvodu zrušiť autá i keď neodškriepiteľne spôsobujú viac nešťastí ako stromy.
S pánom pisateľom sme sa nikdy nestretli a nerozprávali, nevieme, kto sa rozprával v našom mene s ním. Nie je ale pravdou, že naše zamietavé stanovisko k výrubu bolo bez konkrétneho zdôvodnenia. Snažíme sa čo najobjektívnejšie zhodnotiť každú situáciu pri žiadostiach o výrub. Radíme sa s odborníkmi, zbierame poznatky od nás i zo zahraničia, aby sme ich mohli uplatniť v situáciách, kedy treba vyjadriť objektívny názor k jednotlivým stromom. Naša snaha brániť nezmyselným výrubom nie je pod vplyvom nejakej sebeckej márnomyseľnosti, alebo nekritickej lásky k stromom. Všetky naše rozhodnutia sú ovplyvnené presne tým, čo si želal obyvateľ bytovky vo svojom príspevku: „zeleným“ srdcom a zdravým rozumom.
(Všetky reakcie na vzniknutú situáciu nájdete tu)
Prihlásiť