Klub         ochrancov zelene


Websupport

Kozel píše


Najlepšie sa cítim v korunách stromov

03.07.2012 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


V čase, keď sme začínali s revitalizačnými prácami na senickej Čerešňovej aleji, prišla do mailovej schránky nášho združenia správa so zvedavými otázkami, ohľadne aleje a projektu na jej obnove. Pár dní po tejto správe, sme spoznali jej odosielateľa – sympatického, charizmatického a skromného človeka. Arboristu – Jakuba Kováča. Prišiel a prichádza do Senice, kde odborne a s láskou ošetruje stromy v Čerešňovej aleji.

Povedz niečo o sebe. Odkiaľ si, koľko máš rokov a prezraď niečo zo svojich záľub.

Mám 25 rokov a pochádzam zo Stupavy. Medzi moje záľuby patrí viacero vecí. Najviac asi arboristika, kreslenie a maľovanie, práca s drevom, bicykel, horolezectvo... Mám rád slnko, prírodu a more.

Kedy a ako si sa dostal k arboristike?

Arboristika sa dostala ku mne. Otec dal vysadiť na pozemok 10 odrastených borovíc a jediný kto túto službu robil a robí, je Tomáš Fraňo. Na pozemku som pracoval s otcom a pri výsadbe sa nedopatrením, presádzacím autom seklo do plynového potrubia. Bolo treba tú rúru vykopať tak, aby havarijní plynári mali priestor k oprave. Ako som to tam  s vervou hĺbil,  pán Fraňo sa ma spýtal, či by som nemal záujem o stromolezectvo a arboristiku, na čo som odpovedal, že zatiaľ síce o tom nič neviem, ale že idem do toho.

A šiel si. Zdá sa, že ti toto rozhodnutie zmenilo život...

Vtedy sa mi otvoril nový krajší svet. Svet plný nových poznatkov a skúseností. Úplne mi rozžiaril život. Už to nebolo mať prácu, ako predtým... Zrazu som mal zmysel a smer životnej cesty. Vďaka tejto práci som spoznal veľa zaujímavých ľudí, odborníkov so záujmom celý život sa učiť, veľakrát mi doniesla príležitosť za stromami cestovať a pracovať s inými odborníkmi. Stromy som ošetroval na Korzike, v Nemecku, v Rakúsku, v Čechách a na Slovensku.  

Arboristika je na Slovensku doposiaľ pomerne neznámym odborom. Spomenul si profesijné skúsenosti zo zahraničia. Cítiš rozdiel v ponímaní arboristiky u nás a v zahraničí?

Ľudia vo svete arboristiku akceptujú ako samozrejmosť, hlavne v Nemecku, kde má aj najväčšiu základňu. Ľudia si vás tam zavolajú, pohostia a nechajú pracovať podľa vášho vedomia. V Nemecku, napríklad, netreba povolenie na výrub stromov vo dvore, ale tam to nikto ani nechce. Proste sa snažia pre strom to najlepšie, čiže si zavolajú odborníkov a s ohodnotením nemajú problém.

A na Slovensku?

Na Slovensku je divné povedomie, že každý vie, čo so stromom robiť. Veľakrát sa mi stalo, že zdravý, mladý strom, chcel zákazník asanovať. Až po mojom príhovore, akú chybu by spravil v rámci prírodnej, estetickej a finančnej hodnoty, pristúpil na to, aby som strom len zľahka ošetril od suchých vetiev. Veľa zákazníkov má mienku, že o cene arboristickej práce sa dá dohadovať a zjednávať. Našťastie musím dodať, že je tu aj veľa príjemných ľudí, čo majú skutočný vzťah k okoliu a stromom.

Čo ešte pre teba znamená tvoja profesia?

Arboristika, ako som spomenul, sa mi stala životom, je to studnica poznatkov, čo vedú k ďalším poznatkom, milujem na tej práci, že so sebou nesie dobrodružný život plný cestovania, spoznávania stromov, ľudí a nového prostredia. V podstate som stále vonku. Nenájdete dva rovnaké stromy, aj keď ide o stromoradie rovnakého druhu a veku. Vo výške sa cítim lepšie ako na nohách.

Aký je to vlastne pocit pracovať v korunách stromov?

Z koruny stromov sú nezabudnuteľné výhľady. Pracovať v korunách je úžasný pocit. Je to niečo ako symetricky-asymetrická priestorová preliezačka vo výške. Pri historických, starobylých stromoch, sa v nich cítim doslova ako malý chrobáčik.

Tvoja práca, najmä na stromoch v horšom zdravotnom stave, prináša so sebou aj kus nebezpečenstva. Bol si niekedy v situácii, keď si si to naplno uvedomil?

Každý strom je iný a nie vždy zdravý. Ľudia sa ma často pýtajú: „A to sa nebojíte?“ Mám na to dve odpovede,  tá kratšia znie: - Ak by som sa mal báť, tak túto prácu nerobím.-  A keď je človek zvedavejší, mám dlhšiu: - Arborista musí vedieť bleskurýchle rozpoznať mieru rizika, rozsah defektov na strome a svoje možnosti. Sú situácie keď som sa istil o iný strom, stĺp, alebo som volal zdvíhaciu plošinu. Zažil som aj ako sa mi zlomil konár pod telom a aj keď som mal istenie, letel som ku kmeňu - ten pocit volám: „KROK DO PRÁZDNA“.

Arboristika je psycho-fyzická práca, treba byt neustále v strehu, v reálnom čase používať vedomosti a prevádzať ich do praxe, mať kondíciu, a to celé ešte vo výške.

V dnešnej dobe je zriedkavosťou nájsť ľudí, ktorí sú ochotní urobiť niečo bez nároku na odmenu. Vo svojom voľnom čase chodíš do Senice, aby si v Čerešňovej aleji dobrovoľnícky ošetroval staré stromy a odvádzaš tam profesionálnu prácu. Čo ťa presvedčilo, aby si sa zapojil do projektu na obnove starej Čerešňovej aleje?

O brigádach na Čerešňovej aleji som sa dozvedel z internetového oznamu. Nakoľko túto prácu milujem, chcel som spoznať ľudí, ktorí chcú niečo robiť aj pre svoje okolie. Bol som zvedavý, ako na stromy a celú aleju aj s históriou, tak aj na ľudí. Som veľmi vďačný za týchto ľudí. Ukázali mi, že nie všetci sa ženú za peniazmi a vplyvom, ale že sú tu ľudia, čo sa vedia dať dohromady a svojou usilovnosťou a neodbytnosťou chcú pohnúť vecami dopredu bez nároku na honorár. Za týmto vidím hlbšiu hodnotu, ktorá je aj u mňa trvalá, na rozdiel od hmotnej, či finančnej odmeny.

Mnoho starých ovocných alejí bolo v minulosti vyrúbaných, pretože stromy zostarli a ľudia o ne stratili záujem. Aj v našej aleji sa nájdu stromy, ktoré už nie sú práve v najlepšej kondícii. Súhlasíš s členmi Klubu ochrancov zelene, aby boli tieto stromy čo najdlhšie zachované, aj keď už práve nevynikajú krásou, akú možno vidieť v záhradách a parkoch? Má to podľa teba význam?

Na aleji, ale aj mimo nej, sa nachádzajú aj dožívajúce stromy, poškodené stromy, alebo po zlom zásahu človeka. Neznamená to však, že tieto stromy nemajú význam. Dokiaľ staticky neohrozujú, ešte vždy tvoria dôležitý biotop, ktorý pomocou fotosyntézy čistí vzduch,spevňuje svah, je domovom a poskytuje potravu pre mnohé organizmy, môže slúžiť ako kalendár, redukuje hlučnosť, dokresľuje esteticky okolie a teší ľudí ako som ja.

Viem o tebe, že okrem lásky ku stromom máš i záľubu v maľovaní.

Nie vždy je v živote dobre a nie vždy sa darí. Naučil som sa, že aj v pochmúrnejších dobách mám kreslenie, ale ani to nie je vždy použiteľné... Najmä ak sú problémy väčšie.

Čo ti teda dokáže dodať energiu, čo ťa vie nakopnúť a povzbudiť, keď sa občas začnú veci kaziť?

Hlava v dlaniach a ruky v päsť nič neriešia. Vtedy viem, že mi pomôže nejaká kniha, alebo ťažšia fyzická práca.

Jakubovi sme za jeho prácu, odvedenú v Čerešňovej aleji veľmi vďační. Zo srdca mu želáme, kopu krásnych zážitkov pri svojej práci so stromami, šťastie na ľudí a prajeme mu, aby ho v živote nezaskočili žiadne „kroky do prázdna“. V prípade, že by ste mali záujem o jeho arboristické služby, kontakt na tohto odborníka nájdete na jeho stránkach www.treesart.eu.

Náš rozhovor vyšiel v Záhoráku 2.7.2012

Záhorák 2.7.2012

 


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene