Klub         ochrancov zelene


Websupport

Kozel píše


Nielen o hnoji

26.02.2017 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Na Surovinách za Senicou sa bude rozširovať „Prasacie mestečko“. Spoločnosť Agrovýkrm, a.s. plánuje dostavbu a prístavbu chovných hál. Už teraz tu ročne vykŕmia približne 100.000 prasiat a za toto obdobie vyprodukujú 42.607 t hnojovice. Po rozšírení by to malo byť 61.306 t za rok, preto súčasťou zámeru je aj riešenie hnojovicového hospodárstva.

Informácia bola zverejnená na úradnej tabuli mesta Senica v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Pre riešenie skladovania hnojovice sú navrhnuté dva varianty: Pri prvom by sa areál podniku nerozširoval, vybudovalo by sa nové hnojovicové hospodárstvo s odkrytými nadzemnými nádržami na hnojovicu. Všetci veľmi dobre vieme, ako „chutí“ ten charakteristický zápach, vanúci z tohto areálu... Pri druhom variante by bolo nutné zabrať časť susedného zalesneného pozemku, na ktorom by sa vybudovala prekrytá zemná nádrž a získala by sa vyššia kapacita skladovanej hnojovice. Druhý variant sľubuje zníženie zápachu a únikov znečisťujúcich látok do ovzdušia. Tak či tak, nám ani jedno z navrhnutých riešení skladovania takého veľkého množstva hnojovice nevonia a ako najlepšie riešenie sa nám javí bioplynová stanica.

Produkcia bioplynu z hnojovice a jeho následné spaľovanie v kogeneračných jednotkách pri výrobe elektrickej energie by totiž vedela pokryť všetku spotrebu elektrickej energie farmy aj s nadprodukciou. Odpadové teplo by bolo použité na vykurovanie celého areálu a šetrilo by spotrebu zemného plynu a elektrickej energie. Táto verzia by bola pre danú farmu najlepšia a pre životné prostredie vhodnejšia.

Toto stanovisko sme zaslali na Ministerstvo životného prostredia, kde sme sa stretli pri prerokovaní zámeru so zástupcom navrhovateľa aj so spracovateľom dokumentácie. Tí síce uznali, že návrh je pekným teoretickým riešením, rýchlo nám však vysvetlili, prečo nad niečím podobným ani neuvažujú. V prvom rade je výstavba bioplynky vysoká investícia. V čase, keď BPS už nie sú podporované dotáciami, ju už asi nikto nevynaloží. Spomínate, keď sme sa nedávno búrili proti bioplynke, ktorá sa mala budovať s pomocou dotačných programov? Vtedy  mala stáť takmer v strede mesta a aby ju bolo čím „kŕmiť“, mala sa pre tento účel pestovať v okolí Senice kukurica. V  prípade výkrmne nám príde potreba bioplynky logická aj efektívna. Lenže, už sa nedotuje. Druhý dôvod, prečo nie je záujem zhodnocovať hnojovicu na elektrickú energiu je skutočnosť, že Agrovýkrm všetko uvedené množstvo hnojovice rozvezie a rozstrieka po poliach, ako hnojivo pre pestované plodiny, spracúvané na kŕmne zmesi pre vykrmované ošípané. Pestovaním pre ľudskú konzumáciu sa nezaoberajú.

Aby sme získali lepšiu predstavu o hospodárení a procesoch prebiehajúcich vo výkrmni prasiat, prijali sme pozvanie na návštevu tejto farmy. Otázky, ktoré sme mali boli zodpovedané úprimne a objektívne, videli sme realitu chovných hál, technológiu kŕmenia aj celého chovu. Videli sme malé prasiatka v takzvanej predvýkrmni a videli sme aj tie, ktoré majú po svojom sto-dňovom pobyte vo výkrmni asi metrák a musia malinkým uvoľniť miesto. Videli sme aj prirodzene samovoľne unikajúci bioplyn z priestoru jestvujúceho hnojovicového hospodárstva, ktorý tu nikto nikdy nezhodnotí. Onedlho všetci uvidíme, resp. ucítime aplikáciu hnojovice na poliach. Nádrže práve dosahujú svoju kapacitu a krmivo pre ošípané bude treba pohnojiť.

Priznávam, že tieto riadky sa mi píšu dosť zle. Dávam si záležať, aby boli informácie čo najvecnejšie, aby som čo najviac odfiltrovala svoje emócie, vzťah k zvieratám, osobné vnemy a postrehy. S najväčšou tolerantnosťou ku všetkým sa však nemôžem zbaviť úvah, pri ktorých sa točím v pomyselnom kruhu. Chceme, aby podnikatelia, ktorým ide v prvom rade o zisk, postavili bioplynku, aby boli ohľaduplní k prostrediu, aby hospodárili inak, aby sa správali inak... A viem, že jediné správanie, ktoré naozaj môžeme zmeniť je to naše, preto ma už pred niekoľkými rokmi etické i ekologicé dôvody privedi k rozhodnutiu vzdať sa konzumácie mäsa. V našom konkrétnom prípade by však situáciu nezmenil ani hromadný prechod Slovákov na rastlinnú stravu. Jatočné ošípané zo Senice majú totiž 95 % svojich odberateľov v zahraničí. Slovenský zákazník je kŕmený lacnejším mäsom, dovezeným z Poľska, alebo trebárs aj Brazílie. Doma nám zostáva hnoj, vyprodukovaný z vyše stotisíc ošípaných a polia obsiate plodinami pre túto hordu zvierat. Stotisíc prasiat za rok len v jedinej výkrmni za našim mestom... 

 

Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
 
KOZEL - stanovisko

 Mesto Senica - stanovisko
 
 Hygiena - stanovisko
 
 TTSK - stanovisko
 
 Ministerstvo pôdohopodárstva - stanovisko
 

Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene