Klub         ochrancov zelene


Websupport

Kozel píše


Stromy z jedného mesta

07.01.2016 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Keď som minulý mesiac písala článok o stupavskom dube, vyjadrovala som nespokojnosť, že úrady niekoľko mesiacov nereagujú na naše listy s oznámeniami a podnetmi ohľadne neoprávnene vykonaných úprav v tesnej blízkosti vzácneho stromu. Po uverejnení článku nám zo Stupavy prišla odpoveď. 

Cieľom môjho dnešného príspevku nie je polemika s obsahom úradníckej odpovede, v ktorej sa uvádza, že predchádzajúce ľudské zásahy v bezprostrednej blízkosti stromu nemajú na drevinu negatívne dôsledky. Aj tak som presvedčená o tom, že negatívny vplyv určite majú. A potvrdzuje to aj odborník, arborista Michal Kuzma. Ten vykonal obhliadku stromu, identifikoval parazitickú drevokaznú hubu, ktorá sa na drevine vyskytuje v dôsledku dávnejších zásahov. Ďalšie poškodenia, i keď drobné, budú už len novou príťažou pre strom, ktorej mohol byť ušetrený a svoju energiu nemusel investovať do zdolávania nových oslabení.

No iskierku nádeje vo mne vzbudzuje záver listu, kde Mesto uvádza, že v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny vyzve majiteľa pozemku, aby priestor, minimálne 4 m od kmeňa stromu, nevyužíval na parkovanie vozidiel a skladovanie materiálu, aby bolo zabránené úniku ropných látok a ďalšiemu zhutňovaniu pôdy. Tak som sa rozhodla, že sa na náš dub pôjdem znovu pozrieť, či sa v situácii s ním niečo zmenilo. Od výletu ma neodradilo ani mrazivé januárové počasie a rozhodla som sa, že cestu využijem aj na zastavenie sa v stupavskom Malom parku. Viem totiž, že sa v ňom odohrávajú chvályhodné zmeny.

Vchádzam do pokojného parčíka a zanechávam za sebou stopy v dosiaľ neporušenej snehovej prikrývke, pýšiacej sa miliónmi lesklých zrkadielok. V každom z nich sa k mojej radosti vzhliada zimné slnko. Snehová nádielka nedáva tušiť chodníčky v parku, ale veľmi dobre ma navádzajú nízke bariérky, hrádzky z dreva a konárikov, ktoré napovedajú návštevníkovi smer jeho trasy. Pristavujem sa pri starom skleníku, stále si zachovávajúcom svoju architektnicko – historickú hodnotu a rozhliadam sa po okolí. Obdivujem solitérne stromy, ktorých dôležitosť a ochrana je jednoducho a elegantne zvýraznená vytvorenými kruhovými bariérami zo spomínaných prírodných materiálov, umiestnenými v okapových líniách korún drevín. Mám z toho radosť. Všetky predchádzajúce informácie, získané o parku sprostredkovane, pekne zapadajú do reality, ktorá ich dojmom prevyšuje. Idem ďalej. Bariérky na chvíľku miznú. Trasu mi však s istotou určujú čerstvé stopy v snehu po vozíčku na náradie, a tie ma privádzajú k potôčiku. Tu sa s radosťou zvítavam s realizátormi myšlienky nie celkom bežného spôsobu starostlivosti o park a údržby parkovej zelene. Sú nimi arborista Jakub Kováč a architekt Ivan Klas. Páni v čase mojej návštevy pripravovali podložie pre budúci mostík, ktorý bude spájať Malý park so Zámockým parkom. Ochotne mi odprezentovali hlavné myšlienky projektu a odpovedali na moje otázky.

A tak som sa dozvedela, že sa v Stupave podarilo zachrániť zanedbaný a zabudnutý Malý park, ktorý bol kedysi dávno, súčasťou parku Zámockého. Slúžil pre hospodárske účely, pre prípravu sadbového materiálu a zimného uskladnenia cudzokrajných rastlín. Časom však jeho využite stratilo opodstatnenie a park spustol. Vďaka nedávnej dobrovoľníckej činnosti, niekoľkým brigádam a teraz s podporou mesta Stupava sa Malému parku dostáva starostlivosti, ktorú si právom zaslúži a ktorá by mohla byť vzorom aj pre iné mestá. Park postupne začína meniť svoj zanedbaný vzhľad, no práce, plánov a nápadov je ešte veľmi veľa. Cieľom je vytvoriť prírodný park, aby stromy, ktoré tu rastú dostali všetko, čo im patrí. Ochranu, starostlivosť, odborné ošetrenie a pritom, aby sa tu návštevníci cítili dobre, bezpečne a prirodzene. V parku nevzniká žiadny odpad, opadané lístie zostáva zhrnuté pod korunami stromov, nie je nutné riešiť jeho odvoz a likvidáciu. Slúži ako mulč, ochrana a hnojivo zároveň. V prírode všetko so všetkým súvisí a tu to chcú v maximálne možnej miere rešpektovať. Aj každý konárik dokážu využiť, poslúži ako materiál pre vymedzenie spomenutých chodníčkov a okapových línií solitérnych drevín. Týmto budú návštevníkom prirodzeným spôsobom vsugerované trasy pre ich pohyb, aby boli zároveň maximálne ochránené koreňové systémy drevín, aby si mohli žiť čo najpokojnejším spôsobom stromového života. Ovplyvní to aj politiku kosenia plôch. Nie všade je totiž nutné kosiť s rovnakou intenzitou. Naopak, sú vyčlenené zóny, kde bude kosenie minimálne, čím sa šetrí a obohacuje pôdny kryt a zároveň aj dreviny. Tento spôsob je prívetivejší aj pre drobných zástupcov živočíšnej ríše. O finančnom prínose v podobe ušetrených peňazí nevraviac.

Spolu s informáciami o zvolenom efektívnom a prírode blízkom spôsobe údržby zelene si neprestávam užívať  peknú  scenériu stromov parčíka, zababušených v kabátikoch z brečtanu, v kontraste so snehobielym podkladom mrazivého dňa, ktorý pripomína obrovské maliarske plátno pre nádhernú tieňokresbu. V duchu si vravím, keby tak aj inde... A teším sa, že tu to ide. Z myšlienok ma vedia vytrhnúť vtáčence, poskakujúce po brečtanových preliezkach. Chvíľu sa bavím ich neposednosťou, keď mi na um opäť príde DUB. Kvôli nemu som prišla.

Idem teda navštíviť objekt môjho záujmu, no už z diaľky vidím, že zmena, žiaľ, nenastala. Iba plot je „obohatený“ o cedule, informujúce o súkromnom pozemku a zákaze vstupu naň. Často sa stretávam s tým, že povedomie o majetkovom práve prevyšuje akékoľvek iné hodnoty. So zvedavosťou i napriek  upozorneniu, vstupujem... Situácia za „paravánom“, kde je vstup zakázaný, je však stále rovnaká. Hneď pri kmeni parkuje auto, o kmeň opreté palety...  Nie, takto nemá vyzerať okolie dôležitého starého stromu! Nik ma nepresvedčí, že je to v poriadku.  Chcem ho aspoň pohladiť, keď viac nezmôžem... Možno z toho domu vyjdú a budú ma chcieť upozorniť, že tam nemám čo robiť, snáď sa pri tej príležitosti bude dať s nimi porozprávať. A keď som už tu, tak ho zmeriam. Za  sťažených podmienok pre meranie, možno  nie celkom  presne, vychádza mi úctyhodných 430 cm pre obvod stromu. Mohutný jedinec, ktorý môže byť vďaka svojim parametrom zaradený medzi chránené stromy. Nahliadla som do katalógu chránených drevín a zistila som, že Slovensko má v tejto kategórii stromov aj oveľa útlejšie duby letné, ktorým je priznaná ochrana. Tak prečo nie tento!?

Mám za sebou výlet za stromami z jedného mesta a v hlave mi zostávajú blikať dva kontrasty. Prvý zo zážitku v parku so vzorovou starostlivosťou a ohľaduplnosťou, ktorá smelo môže slúžiť ako príklad iným. A druhý – hneď blízko. Statné, vzácne dubisko, ktorému bolo pre život zobrané aj to málo z pôvodného, čo mu zostalo. Každopádne, v oboch prípadoch držím palce. Nech sa darí ako dubu, ktorý to s ľuďmi nemá jednoduché, tak i Malému parku a ukážkovému projektu, zameranému na jeho údržbu.

FOTOGALÉRIA - Malý park

FOTOGALÉRIA - Dub letný

 


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene