Klub         ochrancov zelene


Websupport

Kozel píše


Toto nám smrdí

10.06.2013 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


V Senici nám chcú postaviť bioplynku. V dobe, ktorá dotáciami kriví zdravý sedliacky rozum, má toto zariadenie vytrhnúť tŕň z päty zúfalým poľnohospodárom a zabezpečiť  im ekonomickú stabilitu.

Pestovanie plodín a chov dobytka je pre nich nerentabilný. Veď dovezené ovocie, zelenina i mäso sú lacnejšie, ako z domácej produkcie. A to napriek tomu, že kým sa produkty dostanú k spotrebiteľovi, majú za sebou „návštevu“ niekoľkých štátov. Mäso zo zvieraťa narodeného v krajine A, vychovaného v krajine B, zabitého v krajine C, porciovaného v krajine D, kúpite výhodnejšie a naši poľnohospodári  svojimi vypestovanými plodinami nakŕmia bioplynové stanice. Logika sa vytráca a z môjho osobného pohľadu absentuje aj etika. Nastala akási chorá doba, ktorej zákony by naši pradedovia asi ťažko pochopili. My sme ale nútení chápať ich, všetky sú o peniazoch. Dôsledkom toho sú potom projekty, podobné tomu so senickou bioplynkou. Nevadí, že tento dotovaný podnikateľský zámer sa investor rozhodol zrealizovať len 250 m od najbližších obytných domov, nevadí, že prevádzkou BPS príde k zhoršeniu životného prostredia, nevadí, že v čase mizernej poľnohospodárskej sebestačnosti budú pestované plodiny miznúť v útrobách zariadenia na výrobu „lacnej“ elektriky...

Aby bolo jasné, nemáme nič proti bioplynovým staniciam. Pokiaľ sú umiestnené mimo ľudských obydlí a zhodnocujú odpad z poľnohospodárskej výroby, považujeme ich za veľmi elegantné riešenie. Ale prevádzkovať bioplynku len pár metrov od obytnej zóny, denne prevážať siláž a močovku mestom s kritickou dopravnou situáciou, sa nám zdá byť voči tým, ktorí tu žijú, prinajmenšom bezohľadné. Občania svoj nesúhlasný názor k zámeru už vyjadrili petíciou. Teraz sú na rade inštitúcie, oprávnené v tejto záležitosti rozhodovať. Najbližšie dni ukážu, na čom záleží viac. Či na verejnom záujme, zdraví a pohode občanov, alebo na prospechu podnikateľského subjektu.

Stanovisko nášho OZ k výstavbe BPS tu:  

__________________________________________________________________________________________

Ing. Juraj Kabát (predseda OZ KOZEL) - Bioplynky neodsudzujem

Bioplynové stanice  nemôžeme odsudzovať. Za správnych podmienok zlepšujú kvalitu života. Aké to sú?
Na túto otázku správne odpovieme keď budeme poznať pravý význam a funkciu BPS. Prvé BPS sa začali budovať po II. svetovej vojne v Nemecku. Vznikali farmárske BPS ako koncovka hnojného hospodárstva. Aj tu bola myšlienka využiť zostatkovú energiu  ekrementov na výrobu tepla a energie. Ale nie primárne. Živočíšne exkrementy obsahujú ešte veľké množstvo energie, ktoré sme schopní zachytiť a využiť. Zároveň sú aj nebezpečným biologickým odpadom. Skládky hnoja na poliach sú z hľadiska životného prostredia nebezpečnou záťažou. Sú liahniskom múch a iného dotieravého hmyzu. Môžu byť zdrojom choroboplodných zárodkov. Často sú závažným zdrojom znečistenia povrchových a podzemných vôd. Ak sa pozrieme na BPS z tohto pohľadu, nadobúdajú úplne iný význam. BPS majú primárne slúžiť na elimináciu týchto faktorov, kedy druhotne získame ako bonus teplo a elektrinu.
Zopár faktov na zamyslenie: v roku 2011 bolo na Slovensku 30 BPS s úhrnom výkonu 29 MW. Pre tieto stanice sa pestovala kukurica na viac ako 15.000 ha no súčasne máme asi 77 tisíc hektárov nevyužívanej ornej pôdy. No predsa časť potreby obilnín dovážame. Máme nevyužitých viac ako 300 tisíc hektárov trvalých trávnych porastov, no viac ako polovicu potreby mäsa dovážame. Dôvod? Ja to mám ideovo zdôvodnené, no nebudem tu nikomu podsúvať svoje názory, každý by si to mal rozmyslieť sám.
Bioplynové stanice považujem za perspektívny spôsob zlepšenia kvality životného prostredia aj kvality života ľudí na vidieku. V prípade, ak budú bioplynové stanice budované ako súčasť fariem a kompostovacích stredísk.


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene