V pote a prachu. Tak by sa dala stručne charakterizovať 5. brigáda v Čerešňovej aleji.
Účasť na brigáde dosť poznamenal včerajší piatok, ktorým bol zavŕšený ďalší školský rok, spojený s neskoro večernými akciami, čo zabránilo aj niektorým skalným v ich plánovanej účasti. Brigádu výrazne poznačila aj tropická tridsaťtrojka. Napriek týmto okolnostiam sa našlo sedemnásť ľudí, mali odhodlanie pokračovať v alejových prácach. Pravdou síce je, že nám skyslo prichystané mäso s fazuľou a kvôli horúčave sa stalo nekonzumovateľné, poradili sme si však a navarili sme hŕstkovicu s klobásou, aby bolo brigádnikov čím zasýtiť. Obyčajná voda však v dnešný deň išla na odbyt najviac. A niet sa čomu diviť, pretože dnešná práca si vyžiadala litre potu. Hlavnou hrdinkou dňa bola opäť nenásytná Adéla (drvička), s ktorou sme sa zoznámili na predchádzajúcej brigáde. Tá sa síce nepotila, za to makala na plné obrátky. Vďaka dnešnému dňu sme si zasa zreálnili kus našej predstavy o aleji, prejazdnej na bicykli, resp. pohodlne a príjemne priechodnej pekne v páre.
Napriek horúčave nám bolo v alejke tak dobre, že sa nám ani domov nechcelo ísť. Oddychovali sme v tieni čerešní, rozprávali, plánovali a okrem toho sme si s chuťou zahrali starú hru, známu z detských čias – guličky. KOZEL má tradície rád a guličky sú tradičnou detskou hrou. Možno si aj staré čerešne zaspomínali pri našej zábavke. Dve jamky v aleji po nás zostali, tak bežte a vyskúšajte si čaro tejto hry. A že už nie ste práve deťmi, nie je vôbec prekážkou, o to bude vaša hra krajšia a zábavnejšia.
Fotogalériu z piatej brigády zobrazíte kliknutím na ilustračnú snímku v texte.