Klub ochrancov zelene
KOZEL nikdy nespí. Ani v zime, počas ktorej chystal nové lavičky. Tie pribudnú do Čerešňovej aleje za IBV Juh v Senici. Dnešný deň sme využili k príprave pre osádzanie lavičiek.
Tiché ráno a nebo pod mrakom. Predpovedaný dážď a silný vietor sa nám zdá nepravdepodobný a vzdialený. Príjemnému počasiu radi uveríme, že chce byť našim dnešným spoločníkom. O to radšej, čím viac nás okúzľuje alejka, pomaly sa prezliekajúca do jarného šatu. Neváha sa krášliť jemnučkými šperkami farebných kvietkov a prebudené koruny čerešní ožívajú vtáčím spevom, hladiacim dušu, unavenú ruchom mesta.
Vyberáme vhodné miesta, kde sa bude návštevníkom našej aleje na nových lavičkách príjemne odpočívať. Kopanie jám nám trochu komplikujú všade prítomné korene, ku ktorým chceme byť šetrní, takže často meníme a posúvame svoj pôvodný zámer. Pri robote je však zábava a veselá vrava. Asi je to prirodzené, keď človek pracuje z presvedčenia a viery v dobrú vec.
S blížiacim sa dopoludním si začíname priznávať, že rannému počasiu sme asi trochu naleteli. Vietor naberá na odvahe, ešte stále nás ale nevie odradiť. Pokračujeme vo svojom zámere až do chvíle, kým vtáčí hlas z čerešňových korún beznádejne prehluší mocný víchor, hrozivo mávajúci konármi staručkých čerešní. Pribúdajúce kvapky dažďa sa potmehúdsky postarali o to, aby sme si kúsok aleje priniesli domov na svojich topánkach.
Nevadí, onedlho sa do alejky vrátime a dokončíme to, čo sme započali. A že bude ešte krajšia a vyfintenejšia než dnes, o tom nepochybujem a nesmierne sa na tú krásu teším.
Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku
Prihlásiť