Klub ochrancov zelene
Príjemné sobotné ráno bolo predzvesťou pekného, pre nás priam slávnostného dňa. Veď sme sa vybrali na návštevu za kráľovnou. K audiencii u tejto kráľovničky však nebolo treba hlasných fanfár ani drahých šiat. Vystačili sme si s kufrom arboristického náradia, s našim nadšením a dobrou vôľou. Vybrali sme sa totiž za kráľovnou morušových stromov.
Morušová kráľovná vzišla z celoslovenskej ankety, ktorú vymyslelo a zorganizovalo naše združenie, aby týmto spôsobom upozornilo na vytrácajúce sa moruše z našich regiónov. V prvej etape súťaže sme prijímali nominácie kandidátok na tento skvostný titul. Druhá etapa pozostávala zo samotného výberu a vyhodnocovania spomedzi 22 prihlásených stromov, s čím nám pomáhali odborníci, ktorých si veľmi vážime pre ich vzťah ku stromom a prírode vôbec. Kolektívnym hodnotením bol titul Morušová kráľovná udelený moruši, rastúcej na pomedzí katastrov Horná Streda a Brunovce. Tento strom do ankety prihlásila pani Júlia Masárová z Brunoviec, ktorá s nadšením prijala správu, že jej nominantka zvíťazila. Víťazstvo okrem titulu znamená, že morušová kráľovná od nás získava starostlivé, citlivé a súčasne odborné ošetrenie na vysokej úrovni, čo je poslednou etapou a vyvrcholením projektu.
Morušku sme spoznali už z diaľky, skôr než sme stihli vystúpiť z auta a zvítať sa s pani prihlasovateľkou. Zoznámenie s pani Masárovou bolo srdečné a nestrojené, odovzdali sme pri ňom pozdrav z mesta Senica, na pamiatku sme darovali výtlačky regionálnych novín Záhorák a MY Záhorie, v ktorých sa píše o ankete a jej víťazke. Pani Masárovej sme k víťaznej moruši venovali pamätnú tabuľku.
Potom sa naša pozornosť upriamila na stromovú krásku. Pohľad na ňu nás potešil. Rastie v príjemnom prostredí, kde majú ľudia k prírode blízko. Oproti nej sa rozprestiera historický park, priľahlý k Brunovskému kaštieľu a na dohľadnom horizonte sa rysuje krásna prírodná scenéria, z ktorej na nás žmurkal Tematínsky hrad. Vzdušný priestor nad kráľovnou bol neustále monitorovaný dravými operencami, hniezdiacimi v neďalekých horách. Moruša toto všetko s vďakou prijíma, čoho odrazom je jej vznešený vzhľad a pokojný výraz.
Strom má komplikovanejšie vetvenie, čo bolo vhodné riešiť v jeho rannejšom veku výchovným rezom. Kto by si však dovolil vychovávať kráľovnú!? A tak si rástla k nebu, ako to matka príroda chcela. Netypické vetvenie ju robí zaujímavou a originálnou. To, čo by možno niektorí považovali za negatívum, to sme my, naopak obdivovali. Na moruši neboli v minulosti vykonávané žiadne zásadné zákroky. Koruna rozložitá a hustá, siahajúca takmer k zemi, dokonca s viacerými krížiacimi sa konármi, je dielkom prírody, pred ktorým sme svoj obdiv netajili. Kráľovnej sa dostalo najväčšej pocty, keď s úctou a rešpektom do jej koruny vyliezol skúsený a zručný arborista Jakub Kováč, aby strom starostlivo skontroloval a precízne ošetril. Prácička v pokojnom tempe, zato však dôkladná a poctivá. Žiadne tvrdé zásahy do kostrových konárov, žiadne redukcie, žiadna „vizážistická“ zmena vzhľadu, len zdravotný rez a niekoľkohodinové odstraňovanie všetkých suchých konárov a konárikov, prelezenie koruny od spodu až nahor, od kmeňa až po okraje koruny. Až do chvíle, kým prísne oko arboristu nemalo svoju dušu na mieste.
Máme radosť z prežitého dňa, tešíme sa zo stromu, z vykonanej roboty, tešíme sa z milej pani prihlasovateľky, ktorá nám preukázala svoju ústretovosť a pohostinnosť, zo spoločných rozhovorov a z objavených spoločných tém, pri ktorých nám čas neuveriteľne rýchlo utiekol. Stihli sme ešte prezradiť, že o pár dní nás čaká podobná návšteva pri moruši, ktorej víťazstvo v ankete ušlo len o jediný bodík. Chystáme sa za ňou do Čierneho Poľa. Na najvýchodnejší východ našej vlasti, aký si len záhorácky KOZEL dokázal pri plánovaní morušovej ankety predstaviť.
Lúčime sa, ďakujeme, odchádzame. S vďakou prijímame ešte posledný pohľad, ktorý nám na rozlúčku venovala tichá Morušová Kráľovná. Viacerí sa nás spytovali, či tej kráľovnej udelíme aj nejakú kráľovskú korunu. A my odpovedáme: Načo? Veď ona už svoju korunu má. Krásnu a majestátnu. Na napodobnenie tohto diela človek bol, je a vždy bude prikrátky.
Realizované s finančnou podporou Mesta Senica.
Prihlásiť