Život nášho združenia dosť výrazne sprevádzajú čerešne. Nebránime sa, veď čerešňa symbolizuje šťastie, lásku, plodnosť, chráni pred temnými vplyvmi a mobilizuje odvahu. Ale nie len čerešňami je KOZEL živý. Preto pre potešenie ucha a ducha, zhromažďujeme na tomto mieste odkazy na pesničky, ktoré majú čo – to do činenia s obľúbenými čerešničkami.
Jó třešně zrály – Waldemar Matuška
Náušnice z třešní – Uhlíř, Svěrák
Polibek Třešňový - Ridwan Sadyrhanov
Cherry oh Baby - Rolling Stones
Big Black Horse and the Cherry Tree
Třešne - Tomáš Pastrňák, Igor Malijevský
Muž, který sázel stromy - TRABAND
The Memory Of The Trees - Enya
Svet stromov - Marika Gombitová
Pri prastarom dube - Žiarislav
Stromy - Zeněk Svěrák a Jaroslav Uhlíř
Javory - Hana a Petr Ulrychovi
In The Trees Song - Trošku teórie :-)
Ten najskromnejší ker, ten najbiednejší bodliak skôr mojim bratom je, než človek, keď je podliak. No každý, kto má česť, aj keď ho osud kopol, je pre mňa vidina: vysoký, čistý topoľ. Na stromy píšem si a o stromoch aj vravím. Les mojim ľudstvom je, keď v ľudstve nie som zdravý. Po všetkých pevninách, vidíš ich držať stráže, strom o strom opretý, ako im zákon káže. Strom stromu nie je kat, zem brata s bratom spája. Im diabol pokoj dal. Boh nevyhnal ich z raja. |
Nad tvorstva korunou ich koruna sa vznáša, Z jej lístia hovorí len dobro a len krása. Vraždia sa národy v znamení fárb a plemien – Strom stromu darom dá nádheru svojich semien. Vraždia sa národy v znamení rôznych znakov – strom stromu klania sa, vždy naplnený vďakou. Príroda zákon je, človek však neposlúcha, preto je zmätok v ňom a strom je sídlom ducha. Vysoko v korunách sídli duch – ľahni si na zem a hore dívaj sa. A potom napíš báseň.
|
Kde strom ten, čo chorým dáva lieku,
kde strom ten, čo lačným dáva medu,
ustalému dá chládok človeku
a varitom krotí ľudstva biedu,
bosým núka pružné svoje kôry,
vedno viaže, čo sa rozpadalo,
venčí slávopejcov slávne chóry,
zdobí, čo sa v hroby poskladalo,
tône stlaje k večným svetiel stánu
a daň vône dáva nebies Pánu ….
Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
to buď aj potomkom, čo si otcom bola!
Lipa! tichým šumom zvestuj otcov deje,
že z vekov zapadlých zrodia sa nádeje!
Lipa! s výškou tvojou, s letkom tvojej vôni
k sláve neba duch náš nechže sa vyroní!
Lipa! darujže nám peň tvoj mäkkobiely,
spravíme varytá, čo by milo zneli!
Lipa! daj nám kvetu, liek z neho navarí
Boh, že zastydnuté srdce sa rozjarí!
Lipa! dajže medu, osladíme lieky,
ktorými nás prísne uzdravujú veky!
Lipa! v kôre tvojej upevníme päty,
majúce obuté nohy v pokoj svätý!
Lipa! z halúz tvojich napárame lyká,
nech roda kmeň s kmeňom svorne žiť privyká!
Lipa! v poliach našich pozakladaj háje,
že v chládku ich slávsky bojovník okraje!
Lipa! tvoje tône mohyly ovinú
tých, čo žili, mreli za svoju otčinu!
Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
buďže vnukom aj to, čos’ otcom nebola!