Klub ochrancov zelene
Obec Sobotište ako správca miestnej komunikácie vykonala údržbu cestného pozemku čistením priekopy a svahu pri ceste v úseku Sobotište – Kunovská priehrada, ktorého súčasťou bol výrub drevín. Dôvodom výrubu drevín (agátov, jaseňov, vŕb, čerešní, hrušiek a trniek), ktoré rástli v zahustených krovitých porastoch (ruže roľnej, bazy čiernej, ostružiny malinovej, slivek trnkových, hlohu obyčajného) a liany plamienka plotného, bolo podľa oficiálneho stanoviska starostu obce Sobotište, viacej.
Jedným z nich má byť bezpečnosť ľudí, ďalším poškodzovanie vozidiel, ale i údajné znehodnocovanie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v chotári, pretože dreviny sa masívne rozrastali na túto pôdu. Ďalším dôvodom bolo aj to, že anonymní občania do tohto porastu vyvážali odpad. Z uvedených dôvodov prišlo k radikálnemu rozhodnutiu, k totálnej likvidácii porastu.
Napriek tomu, že sme pomerne zohratý team, nedokázali sme sa v tejto veci stopercentne zhodnúť. O situácii živo diskutujeme, snažíme sa pochopiť druhý názor, no aj tak je ťažké v tomto prípade zaujať spoločné stanovisko v jednom článku. Možno práve preto nebude chybou, keď zverejníme naše názory z dvoch pohľadov na vec.
Ing. Juraj Kabát, predseda združenia:
Oslovilo ma niekoľko Seničanov a Sobotišťanov, aby som zistil príčinu, prečo došlo k takému radikálnemu zásahu do krajiny. Priznám sa moje prvé dojmy boli veľmi silné, plné smútku. Opýtal som každého, koho som poznal a kto pozná túto lokalitu na jeho názor. Medzi Seničanmi prevládali negatívne ohlasy, medzi Sobotišťanmi to bolo rozpačité. Od vyslovene pochvalných, po tie úplne záporné, i keď prevládali tie kladné. Navštívil som teda pána starostu a hoci som nebol ohlásený, ochotne ma prijal a ešte ochotnejšie mi odpovedal na moje otázky. Potom nasledovalo niekoľko dní tuhého premýšľania. Vyjadrím môj názor, ktorý nie je názorom celého združenia.
Z "pazúrov divočiny" i naše združenie vytrhlo jednu starú, skoro zabudnutú cestu. Aj my, ak sme chceli, aby do aleje na Hlbockú cestu ľudia nevyvážali odpad, aby sem radi chodili na prechádzky a užívali si kus prírody, museli povyvážať odpad aj odstrániť množstvo malých stromčekov a bujných kríkov, ktorými zarastala cesta. Bolo nás na to veľa ľudí a robili sme to takmer rok. Pre mňa osobne mala aj tá "divočina" zvláštne čaro. No viem, že keby sme to neurobili prišiel by niekto iný a povedal, že je to nepotrebný zanedbaný kút a zničil by ho.
Cesta zo Sobotišťa na priehradu nebola zabudnutá. Je to hojne využívaná cesta s veľkým potenciálom. No s Hlbockou alejou mala spoločný znak. Bola zanedbaná. Nik z miestnych, ktorý tam majú pozemky, sa o ne nestaral. Zatvárali oči pred tým, ako tam cudzí i miestni vyvážajú odpad, či dokonca zdochliny. Nik nedbal o to, aby kríky nezarástli až na cestu. Príroda si začala brať späť čo jej patrí. Vznikla tam malebná divoká scenéria súvislého krovitého porastu. No cesta je tiež dôležitá. Jediný prístup na priehradu pre autobusy, či zásobovanie. Osobne nemôžem pánu starostovi nič vyčítať. Urobil čo musel a čo mohol. V našom rozhovore sa mi posťažoval na nízky záujem občanov o dianie v obci i ochotu zapojiť sa nezištne do aktivít. Ľutujem iba to, že sme neboli včas upozornení na problém s touto lokalitou. Určite by sme sa snažili obci pomôcť nájsť riešenie, možno menej radikálne, vyhovujúce aj ľuďom aj prírode. Určite radi pomôžeme v budúcich rokoch s novou výsadbou stromov a vytvorením novej aleje, ktorá bude klenotom Sobotišťa.
Dana Ševčíková, podpredsedníčka združenia:
Môj názor na tento skutok je jednoznačný. K takémuto „čisteniu“ prísť nemalo! Malo sa hľadať a uplatniť iné, menej bolestivé riešenie. Také, aby aj vegetácia a jej funkcie zostali zachované a zároveň, aby sa odstránili problémy, ktoré zanedbaný porast spôsoboval. Plnil mnoho dôležitých funkcií. Jeho likvidácia je nešetrná z viacerých pohľadov. Dotváral a dokresľoval lokalitu, v ktorej bol dôležitým krajinotvorným prvkom. Mal nezastupiteľnú úlohu v systéme ekologickej stability a ozelenenia krajiny. Slúžil ako úkryt pre drobnú zver, hniezdisko vtáctva, mnohé živočíchy tu našli svoj zdroj obživy. Okrem toho plnil aj nezastupiteľnú vodozádržnú a mikroklimatickú funkciu a úlohu vetrolamu. Nie nadarmo bol kvalifikovaný ako biokoridor, teda ekologicky významný segment krajiny, ktorý svojou veľkosťou a ekologickými podmienkami umožňuje migráciu organizmov a prepája biocentrá. Týmto bol biokoridor zničený. Ľudia si ho užívali najmä v jarnom období, kedy rozvoňaný kvetnatou živelnosťou prírody upokojoval a vyrovnával ľudské mysle, hľadajúce únik z ruchu všedných povinností.
Chladným rozhodnutím, odôvodneným niekoľkými racionálnymi argumentmi, pri ktorých sa nenašiel priestor pre zváženie zachovania porastu a ocenenie jeho hodnoty a funkcií pre ekológiu a krajinotvorbu, sa zároveň vykonala tvrdá optická zmena, ktorá má na psychiku ľudí, žijúcich s týmto regiónom, negatívny dopad. Zvolilo sa najjednoduchšie riešenie, odôvodnené praktickými argumentmi. Žiaľ, pri tomto rozhodnutí absentoval cit a láska ku krajine. A presne tomu zodpovedá i výsledok. Cestičku, ktorú lemovala vegetácia plná života, hmyzu a vtáctva, vystriedala smutná holina po vyrúbaných stromoch a kroch. A presne tak je to i v našom žití. Ak sú naše rozhodnutia založené len na rozumovej argumentácii, naše životy sú praktické, jednoduché, ľahko riaditeľné a udržiavateľné. Ale chýba im to, čo z nás robí ľudí a čo našim životom dáva iskru. Presne, ako teraz našej obľúbenej cestičke, smerujúcej z Kunovskej priehrady do Sobotišťa. Cítim smútok a chlad.
Spoločne:
I keď sa naše názory v niektorých detailoch nezhodujú, neberieme to ako tragédiu. V diskusii sme našli veľa spoločného a vieme, že plakať nad rozliatym mliekom nám už príliš nepomôže. Preto by sme pri tejto príležitosti chceli vysloviť svoju prosbu a ponuku zároveň. Chceme ju adresovať všetkým starostom v našom regióne a všetkým ľuďom, ktorým na našom životnom prostredí záleží. Naše občianske združenie aktívne funguje už tretí rok. Ľudia, ktorí v ňom pôsobia majú úprimný záujem na zachovaní prírodných hodnôt. Neustále sa v tejto oblasti vzdelávame, vyhľadávame nové informácie, sme v kontakte s odborníkmi, s ktorými konzultujeme zložitejšie témy. V meste Senica, kde je naše sídlo, sa zúčastňujeme každého jedného správneho konania vo veci výrubu stromov, v snahe aby boli rozhodnutia o výruboch stromov čo najobjektívnejšie. Sme ochotní hľadať riešenia pri podobných prípadoch aj v iných obciach, venovať takýmto problémom náš čas a energiu. Uvítame ak nás v podobných veciach budete kontaktovať. Stačí prejaviť len záujem, nebyť apatickí k dianiu okolo nás a veríme, že spoločný výsledok bude lepší, ako ten, ktorý máme možnosť vidieť na ceste od Kunovskej priehrady do Sobotišťa.
Foto: RNDr. Ľubica Krištofová
Prihlásiť