Klub ochrancov zelene
Nedávna správa o tom, že mesto Senica ide riešiť dopravnú situáciu pri základných školách ma zaujala. No riešenie, ktoré radnica ponúkla ma prekvapilo a zaskočilo. Mestskí poslanci a rodičia upozorňujú na nedostatok parkovacích miest pri školách.
Ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa pristupuje k budovaniu výstupných parkovísk, je na prvom mieste uvádzaná "dnešná doba", kedy sa zvyšuje počet rodičov voziacich svoje deti do školy. To je dôvod, prečo je pri školách zhustená premávka a problém s parkovaním. S tým súvisí aj druhý argument, že sa tým zvýši bezpečnosť detí. V navrhovaných projektoch je totiž bezpečnosť iba zbožným prianím, hoci snahu autorom nemožno uprieť.
Pri budovaní škôl sa nerátalo s problematikou prehustenej dopravy pri školských zariadeniach, preto sa tam ani nebudovali parkovacie miesta. Teraz by to, podľa návrhu, vyzeralo pri I.ZŠ skoro ako pred nákupným centrom - takmer tridsať parkovacích miest. Iba nedávno sme zamietli pokus zlikvidovať ochrannú zeleň na „jednotke“, a teraz je tu druhý pokus, s ešte horšími dôsledkami.
Návrh výstupného pruhu pri II ZŠ zasa uberie z ochrannej bariérovej zelene. Dokonca sa domnievam, ale to bude zrejmé až po dokončení projektovej dokumentácie, že realizáciu projektu nebude možné vykonať v súlade s príslušnou normou o ochrane stromovej vegetácie.
V troch návrhoch /okrem IV.ZŠ/ dôjde naopak ku zhoršeniu bezpečnosti detí prichádzajúcich do školy pešo. Autor návrhov sa naivne domnieva, že deti budú disciplinovane používať prechody pre chodcov a chodníky. Pribudnú nové kolízne miesta peších s autami. Dovolím si tvrdiť, že deti, napríklad na „jednotke“, sa budú naďalej zdržiavať na navrhovanom parkovisku, ktoré sme ešte ako žiaci používali ku hrám, či k nástupom pri rôznych slávnostných podujatiach, alebo branných
cvičeniach atd.
Som veľmi rozčarovaný z postoja zriaďovateľa, riaditeľov, ale aj rodičov a pedagógov. V obavách, že by škola mohla prísť o žiakov, a teda o finančný príjem /tu sa zo žiaka stáva tovar/ sú ochotní investovať čas, energiu aj financie nie do kvality vzdelávania, ale do pohodlia. Najčastejšia odpoveď, ktorú som dostal na otázku, prečo deti nechodia do školy pešo, na bicykli alebo autobusom bola, že rodičia sa ponáhľajú do práce a musia teda deti rýchlo zaviesť. Aj moji rodičia sa ponáhľali do práce. Aj rodičia týchto rodičov. Skúste si spomenúť, ako to zvládali. Poviete si, že vtedy nebola taká premávka. To je pravda. Ale prečo je teraz taká? Lebo naši rodičia chodili do práce pešo, alebo na bicykli. Pamätám si Senicu plnú ľudí. Viem, že sa nájdu rodičia, pre ktorých je auto jediný spôsob, ako dopraviť dieťa do školy. No dovolím si tvrdiť, že ich nie je taký počet, aby sa pre nich vytvárali parkovacie zóny pri školách. V jednej odbornej publikácii som sa dočítal, že krátka ranná prechádzka /napríklad cesta do školy/ znižuje u detí agresivitu, zvyšuje sústredenie a zlepšuje školské výsledky.
Uskutočnením plánovaného zámeru stratí mesto a s ním aj my všetci, veľmi veľa. Nezvýšime bezpečnosť detí pri školách, iba zvýšime počet áut. Ukážeme tým, že nám na deťoch nezáleží, keď im zvýšenou premávkou znečistíme ovzdušie pri škole. Dáme najavo, že nič nie je dôležitejšie, ako auto a pohodlie, ani oni nie! Začne sa napĺňať vízia Ľudovíta Štúra, že nasledujúce generácie, vyrastajúce pod vplyvom výchovy poznačenej západným duchom času, budú divšie a horšie. Duch tejto výchovy je ochabnutý, ospanlivý, zo zásady sa vzdal akejkoľvek prísnosti. Zmäkčilosť, pôžitkárstvo a hojnosť čoraz väčšmi vytláčajú bývalú vážnosť, niekdajšiu činorodosť.
Neupieram predstaviteľom mesta snahu riešiť tento problém, ktorý má však širší základ, a toto riešenie ďalekosiahlejšie negatívne dôsledky. Prosím predstaviteľov mesta, aby zastavili tento projekt a pokúsili sa nájsť iné riešenie, skutočne prospešné pre naše deti a nie iba pre autá a pohodlie rodičov.
Prihlásiť