Klub ochrancov zelene
Mám narodeniny. Ľudia mi gratulujú a vyslovujú priania. Prajú pevné zdravie, šťastie, lásku a viacerí mi okrem týchto cenných hodnôt želajú aj veľa zachránených stromov, veľa nezdevastovaných stromov, nech mám čo najviac vysadených stromov.... Nechcem byť nevďačná, ale musím priznať, že tieto priania vo mne vyvolávajú nepokoj a moja duša sa proti nim vzpiera.
Prečo MNE? Prečo želáte MNE veľa zachránených stromov? Sú tie stromy snáď iba moje? Chcem, aby ste cítili, že sú aj vaše. Veď ja sa do toho nepúšťam preto, že po takej činnosti túžim. A nerobím to kvôli sebe. Úprimne sa snažím kvôli všetkému živému a aj kvôli tým, ktorí prídu po nás, aby aj pre nich čosi zostalo. Ani trochu ma neteší bojovať za nejaký strom. Neželám si žiadny boj. Ani poukazovanie na kadejakých babrákov, ktorí stromy bezohľadne režú a ničia, nie je mojim prianím.
Mám radosť, keď si môžem strom užiť bez boja. Keď STROM v plnej sile a kráse je tá najprirodzenejšia a najnormálnejšia vec a vôbec za ňu netreba bojovať. Keď je aj pre ostatných živou bytosťou, ktorú všetci rešpektujú, chcú ju a nikto nemusí na jej ochranu proti človeku, míňať zo svojej, stále sa zmenšujúcej kôpky času. Netúžim po potlesku a slovách chvály za nové stromčeky, ktorých mi želajú vysadiť čo najviac. Bolo by fajn, keby sme sadili spolu. Keby sme polievali spolu. Keby sme si stromy vedeli užívať a vážiť spolu. Toto nech sa splní. Toto je moje skutočné prianie. A nie iba narodeninové.
Ilustrácia: Tomasz Alen Kopera
Prihlásiť