Klub ochrancov zelene
V poslednú septembrovú sobotu mal historický park pri kaštieli v Dolnej Krupej nezvyčajných návštevníkov. Boli ním ľudia, ktorí veľkú časť svojho profesijného života trávia v korunách stromov. Že neviete o kom by mohla byť reč? No predsa o arboristoch – stromolezcoch, ktorí sa zúčastnili 1. ročníka Majstrovstiev Slovenskej republiky v stromolezení.
Príjemné sobotné ráno bolo predzvesťou vydareného dňa. Zaujímavý anglický park v Dolnej Krupej, založený v prírodno – krajinárskom štýle, nás privítal zahalený v slnečných lúčoch. Upútal, ako inak – krásnymi stromami, ale i hmatateľnou históriu, spojenou s hudobným velikánom Ludwigom van Beethovenom. V tejto scenérii sa už od rána odohrávalo meranie síl a porovnávanie zručností v stromolezeckom umení. So záujmom sme sa ho ako diváci zúčastnili aj my. A boli sme milo prekvapení priebehom a atmosférou podujatia. Stromolezecké preteky sa už niekoľko desaťročí konajú po celom svete, no na Slovensku majú len veľmi krátku históriu. Dôležité však je, že už aj u nás majú vybudovaný základ, na ktorom je možné stavať ďalej.
Jedného zo spoluorganizátorov tohto šampionátu, arboristu Tomáša Velického, sme trochu vyspovedali, aby nám priblížil dianie okolo netradičných pretekov.
„Kto vlastne zorganizoval prvé slovenské stromolezecké preteky a prečo vznikla myšlienka pripraviť tento šampionát?“
„Rád by som upresnil, že sa nejedná o prvé preteky, tento rok sa súťaž poriadala už druhýkrát. V minulom roku prebehol v nitrianskom parku nultý ročník, bol to vlastne taký odrazový mostík pre uskutočnenie ďalších majstrovstiev. Preteky sa konajú pod záštitou organizácie ISA Slovensko, ktorá zastrešuje slovenských arboristov a má vzdelávaciu funkciu v oblasti ochrany a ošetrovania stromov. Za organizačným tímom pretekov sú členovia tejto organizácie, konkrétne arboristi Michal Zelenák, Martin Kolník, Tomáš Fraňo a ja. Z nášho pohľadu sú tuzemské stromolezecké preteky dôležité najmä preto, aby sa aj Slovensko prejavilo a začlenilo do medzinárodného diania v tejto oblasti a aby sme týmto spôsobom zvýšili úroveň našich lezcov a prácu arboristov dostali do povedomia verejnosti.“
„Kto mohol prísť súťažiť? Aké podmienky a kritériá musel splniť prihlásený súťažiaci?“
„V prvom rade to musí byť stromolezec, ktorý stromolezeckú techniku ovláda, dokáže preukázať svoje znalosti a zručnosti, má potrebné vybavenie, výstroj, pozná a uplatňuje zásady bezpečnosti... Žiadny certifikát ani členstvo napr. v ISA organizácii nie je podmienkou. Konečné rozhodnutie, či prihlásený môže absolvovať preteky dáva technický komisár.“
„Poslaním arboristov je komplexná starostlivosť o stromy. Aký význam majú pre nich súťaže tohto typu?“
„Najväčší význam a dôvod, prečo arboristi na takéto akcie chodia a zúčastňujú sa ich sú spoločné stretnutia, vzájomné debaty, výmena a prevzatie skúseností, nových metód a materiálov, ktoré sú vo veľkej miere zamerané najmä na bezpečnosť, lebo aj toto sa stále vyvíja a zdokonaľuje. Okrem toho víťaz zo štátnej súťaže, resp. prví dvaja, sa automaticky zúčastňujú majstrovstiev Európy.“
„Ako prebiehajú samotné stromolezecké preteky?“
„Preteká sa v piatich disciplínach, ktoré sú bodované. Na záver sa body jednotlivým súťažiacim zrátajú a najlepší traja absolvujú finále.“
„Mohol by si stručne jednotlivé disciplíny popísať?“
„Jednou z disciplín je „Inštalácia lezeckého lana do koruny stromu“. Tu sa jedná o zavedenie lana, po ktorom sa stromolezec dostane na strom. Lano sa vyhadzuje do rôznych výšok, stromolezcovi sú za splnené úlohy pripisované body. Druhou disciplínou je „Práca v korune stromu“. Na strome sú stanoviská, ktoré súťažiaci musí absolvovať v časovom limite. Jedná sa o simuláciu bezpečnej práce v korune stromu, napr. rez ručnou pílkou, rez dlhou pílkou, simulácia hádzania odrezaných konárov na presne určené miesto na zemi, chôdza po tenkom konári. Jednotlivé úlohy musia byť splnené v rôznych miestach koruny stromu bezpečným a efektívnym spôsobom. Po absolvovaní všetkých úloh sa lezec spustí zo stromu na presne stanovené miesto. Súťaž má prísne a bezpečnostné pravidlá, všetko sa pozorne hodnotí a sleduje, napríklad za zlomenie konára nad stanovený priemer je súťažiaci potrestaný diskvalifikáciou, rovnako, ako aj za prehrešok, ak súťažiacemu vypadne čokoľvek z ruky na zem. Tretia disciplína je „Istený šplh“, tzv. footlock. Je to výstup po lane do koruny stromu do výšky 15 m. Jedná sa o časovú disciplínu. Tou je aj ďalšia disciplína „Rýchlostný výstup po konároch stromu“ – opäť do výšky 15m. Poslednou disciplínou je „Záchrana zraneného z koruny stromu“, čiže simulácia záchrany človeka v stanovenom časovom limite. Stromolezec v tejto disciplíne musí dokázať kompletne oboznámiť personál s tým, čo sa deje, musí vyliezť na strom, musí byť riadne istený, premiestniť sa k zranenému, poskytnúť mu prvú pomoc, musí ho bezpečne dopraviť zo stromu na zem. Po absolvovaní všetkých piatich disciplín najúspešnejší traja podstupujú finálovú Masters’ disciplínu.“
„Koľko súťažiacich sa slovenských majstrovstiev v Dolnej Krupej zúčastnilo?“
„Súťažilo dvanásť pretekárov, z toho boli traja Česi.“
„A ako preteky dopadli, kto sa stal ich víťazom?“
„Hodnotenie sme rozdelili do dvoch kategórií – celkové a slovenské. V celkovom poradí vyhral súťažiaci z Českej republiky Jiří Voda. Druhú priečku obsadil opäť Čech Jan Svárovský a na tretej sa umiestnil slovenský pretekár Marek Áč. Z toho teda vyplýva, že Marek bol zároveň najlepším stromolezcom v slovenskom hodnotení a súčasne obhájil svoje víťazstvo z minulého roku. Za ním sa umiestnil Michal Zelenák a tretí skončil Mateusz Bieniek.“
„Súťaž skončila. Aké máte z nej dojmy ako organizátori? Ste spokojní s týmto ročníkom?“
„Spokojní určite sme, zaznamenali sme pozitívnu odozvu od ľudí, či už od pretekárov alebo od verejnosti, a to je pre nás najlepšou odmenou. Súťaž sme zorganizovali s minimalistickým rozpočtom a v pomerne krátkej dobe. Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať hosťom z Čiech, ktorí nám boli pri organizácii šampionátu veľmi nápomocní a povzbudili nás v našej práci. Ďalej by sme chceli vysloviť poďakovanie Slovenskému národnému múzeu za poskytnutie priestorov a zázemia pre organizáciu týchto pretekov. My sme za to s radosťou vykonali posúdenie a ošetrenie všetkých stromov, na ktorých sa súťažilo. Odborné ošetrenie sme poskytli aj najväčšiemu stromu v tomto parku – sekvojovcovi mamutiemu, vysadenom okolo roku 1860 grófom Rudolfom Chotekom I.. Tento strom púta pozornosť svojou výškou, dosahujúcou takmer 50 m a obvodom kmeňa, ktorý prevyšuje 500 cm.“
„Je teda v pláne aj ďalší ročník stromolezeckých pretekov? Rozmýšľali ste už nad tým, kde by sa mohol konať?“
„Áno, ďalší ročník určite chceme a určite bude. Neoficiálnym, ale vážnym favoritom pre miesto jeho konania je Budmerický park.“
Zdá sa teda, že tradícia stromolezeckých súťaží sa pomaličky, no iste, rodí aj u nás Slovensku. Vnímame to ako veľmi pozitívnu vec, prispievajúcu k zlepšeniu povedomia a informovanosti verejnosti o existencii tak zaujímavého a dôležitého povolania, akým arboristika nepochybne je. Súťažné stretnutia tohto typu atraktívnym spôsobom predstavujú verejnosti spôsob práce arboristu. Je to aj forma prezentácie nárokov, kladených na arboristu, medzi ktoré, okrem množstva odborných vedomostí a poznatkov, nevyhnutne patrí aj dobrá fyzická a psychická kondícia, vytrvalosť a schopnosť vedieť sa dobre a rýchlo rozhodovať.
V konečnom dôsledku by z týchto aktivít mali mať profit samotné stromy, kvôli ktorým sa to vlastne celé deje, a ktoré sú vďaka informovanej verejnosti, s dôverou zverené do rúk odborníkom – arboristom. Aby sme sa v našich mestách a dedinách nemuseli prizerať na stromy, dokaličené a zničené neodbornými zásahmi. Popularizácia tejto práce je stále veľmi dôležitá. Aj preto organizátorom stromolezeckých pretekov držíme palce a do ďalších ročníkov prajeme veľa šťastia.
Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku.
Prihlásiť