Klub ochrancov zelene
Potešilo ma, keď padlo rozhodnutie, že 13. decembra 2014 vytvorí KOZEL družstvo bežcov v medzinárodnom bežeckom preteku Hodonín – Holíč – Skalica. Ako inak symbolicky dokázať svoju vytrvalosť, keď nie využitím takejto príhodnej príležitosti? Okrem toho, kozie plemeno je predsa známe svojou tvrdohlavosťou a húževnatosťou.
Dojmy zúčastneného fanúšika: Spolu s ostatnými, ktorí sa v rámci preteku začlenili do kategórie „Fanúšik + technická podpora“ sme odprevadili našich štyroch statočných súťažiacich k štartu. Pretekárov bolo ako maku, počasie prijateľné. Dav sa hemžil farebnými tričkami, podľa prislúchajúcich bežeckých kategórií. Nás ale najviac zaujímali dve žlté tričká, ktoré si obliekli Majka Blašková a Beatka Hricová a dve modré tričká, natiahnuté na Jurovi Kabátovi a Braňovi Blaškovi.
Okrem nich si našu pozornosť získal aj kuriózny psík, pobehujúci v dave, malý naháč, s číslom na svojom maskáčovom oblečku. „Čo ten tu chce?“ – vravíme si, no naše myšlienky prerušil povel pre zhromaždenie pretekárov na štart a onedlho aj štartovný výstrel. Obrovská skupina bežcov sa dala do pohybu. Ešte pohľad na našich a my sadáme do auta, aby sme ich v Holíči mohli počkať, pozdraviť, odfotiť. Dúfame, že tam zakývame všetkým, no Braňo sa nám stratil v dave. Veríme, že je v poriadku a už registrujeme Jura Kabáta, ako nám v dobrej nálade máva svojou šiltovkou. Niekoľko minút po ňom sa ku nám blížia dve žlté tričká – Majka a Beatka. Povzbudzujeme a mávame dievčatám, ktoré vzápätí predbieha to malé psíčatko v maskáčoch. Psík a najmä jeho takmer 80 – ročný pán majú naše neskonalé uznanie. Držíme palce, nech sily vydržia až do cieľa. Pred súťažiacimi je ešte veľký kus trasy. Cestou do Skalice obiehame súťažiacich a priznávame obdiv ku každému jednému z nich.
V Skalici netrpezlivo čakáme. Ako prvý z našich prebehol cieľom Braňo. Potom trošku dlhšia doba vyčkávania a konečne vidíme nášho predsedu. Pár minút po ňom Beatka a chvíľku po nej sme sa dočkali aj Majky. Hurá, všetci v zdraví dobehli do cieľa. Gratulujeme víťazom, gratulujeme všetkým, ktorí našli odvahu, aby sa tohto preteku zúčastnili.
Dojmy zúčastneného pretekára (Juro Kabát - kategória MUŽI 40): Peletón s viac ako štyrmi stovkami bežcov vyštartoval presne o jednej popoludní. Hoci som iba rekreačný bežec, držal som sa v polovici pelotónu. V tej zadnej polovici. Okolo mňa sa mihali domy, stromy, či iní rýchlejší bežci a bežkyne. Pohľad na krajinu, aj na pozadie bežkýň bol uchvacujúci.
Zanedbaný tréning sa prejavil pred Vrádišťom. Veľkoryso som nechal peletón predo mnou a prispôsobil som rýchlosť stuhnutým kolenám. Skalica sa pomaly približovala, ale aj ostatní bežci, ktorých som mal za sebou. Prebral som sa až vo chvíli, keď ma predbehol peruánsky naháč. Nebol to juhoamerický vyznávač nudizmu, ale pes v maskáčovom obleku a číslom na chrbte. Jeho majiteľ ho nasledoval. Bol to postarší pán, ako som neskôr zistil z medzivojnového obdobia. To ma, mierne povedané, namotivovalo do záverečného šprintu a podarilo sa mi ich predbehnúť. Neviem či sa mám tešiťz toho, že som predbehol 79-ročného pána s jeho psom, alebo by som sa mal zamyslieť nad svojou kondíciou. Určite by som sa ale chcel dožiť takej kondície, akú má tento môj "súper".
Dojmy zúčastnenej pretekárky (Majka Blašková - kategória ŽENY 35): Medzinárodného behu Hodonín – Skalica som sa zúčastnila ako hrdá členka OZ KOZEL. Počas roka som s mojou švagrinkou Beatkou poctivo trénovala, aj obľúbeného pivka sme sa vzdali, len aby sme zvládli tých 12,6 km.
Bolo to síce ťažké, ale ten pocit, keď Vás ľudia povzbudzujú „dievčence vydržte“, tlieskajú Vám... nádhera. Samozrejme, kríza sa dostavila na ceste medzi Holíčom a Skalicou, už už som to chcela vzdať a v tom sa objavila moja psychická podpora - Michal a Miško a vraj „už si v cieli, už to zvládneš“. No moje nohy si mysleli niečo úplne iné a v tom, kde sa vzal, tu sa vzal, deduško. Pohladil ma po chrbáte a povedal: „Nevzdávej to“ a rezkým tempom ma predbehol. To ma naštartovalo a pomyslenie na milých ľudí - Michal, Miško, Danka, Rasťo, Aďa, Vladimír, ktorí ma čakali v cieli a veria, že to dokážem, mi dodalo silu a zvládla som to. Športu zdar!!!
Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku
Zdá sa, že veteráni si skutočne získali najväčší obdiv. Aj členom nášho tímu poslúžili ako motivácia a inšpirácia. Všetka česť týmto pánom. Našej pozornosti neušiel ani najstarší bežec preteku, ktorého predstavila vo svojej reportáži TV Region. Pozrieť si ju môžete tu: 
Oficiálne výsledky preteku nájdete tu:
Prihlásiť