Minulý týždeň nás od kosenia v aleji vyhnal dážď. Bola som z toho trochu smutná, lebo nie je jednoduché dať dohromady väčší počet koscov a viem, že v tú sobotu, keby sa k nám počasie zachovalo priateľskejšie, alejou by bzučalo minimálne osem krovinorezov, ktoré by spoločne vykonali veľmi veľa práce.
Nezostalo nám teda nič iné, len si znovu nájsť trochu času a i keď v skromnejšom počte, vrátiť sa do aleje, s cieľom opäť zabojovať so zelinou. V priebehu uplynulého týždňa, na podnet nášho predsedu, schválilo predsedníctvo združenia rozšírenie kozlovskej výbavy o ďalší krovinorez. Voľba padla na kosu menšieho kalibru, s ktorou si hravo poradím napríklad aj ja. Ochotne a s radosťou som sa s našim novým prírastkom skamarátila, vďaka čomu sme sa do spoločného kosenia mohli tentokrát pustiť štyria. Ako vedľajší efekt kosenia si nesmierne pochvaľujem fyzioterapeutické cvičenie na moju porúchanú chrbticu, navyše v peknom prostredí a ako inak, vo vychytenej spoločnosti.
Počasie bolo parádne a alejka, vďaka svojim dozrievajúcim plodom nemala núdzu o návštevníkov. Nemá však núdzu ani o odpadky, hlavne plastové fľaše a plechovky, z ktorých sa zberači občerstvujú. Nad tým, čo zapríčiňuje u ľudí nízku mentálnu vyspelosť sa nám po viac ako štyroch hodinách vytrvalého kosenia už zamýšľať nechcelo. Na zbieranie odpadkov tentokrát z prevádzkovo-kapacitných dôvodov nezvýšilo, urobíme tak nabudúce. Alebo, ak tam náhodou pôjdete skôr, urobte alejke radosť, zoberte so sebou starú igelitku a uľavte jej od týchto stôp, ktoré po sebe zanecháva „najvyspelejšia“ bytosť na Zemi.
Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku